Popisovať mesto Bachmut je v súčasnosti extrémne náročné. Vojna, ktorá tu prebieha zmenila a naďalej mení jeho tvár do podoby, akú nepoznáme a zatiaľ ani nevieme aká bude jej finálna podoba. Otázna je tiež budúcnosť mesta, ale čo s istotou vieme a poznáme je jeho história a súčasnosť.
Bachmut a jeho bohatá história
Bachmut je malé priemyselné mesto na východe Ukrajiny, ktoré sa nachádza na križovatke niekoľkých ciest. Mesto má dlhú a zaujímavú históriu, ktorá sa začala v 16. storočí, keď bol Bachmut pevnosťou osídlenou Kozákmi. Pevnosť slúžila ako ochrana pred pravidelnými nájazdmi krymských Tatárov. V roku 1704 Peter I. (Veľký) nariadil osídlenie okolia rieky Bachmutka a soľnej bane. V tom čase sa populácia Bachmutu zdvojnásobila na cca 350 ľudí. Mesto oficiálne získalo mestské práva v roku 1783.
V 18. a 19. storočí sa Bachmut stal centrom osídlenia Srbov a iných etník, ktorí prišli na Ukrajinu z Rakúskej monarchie a Osmanskej ríše. V rokoch 1753–1764 bol Bachmut hlavným mestom Slavo-Srbska, autonómnej provincie kde tieto etniká žili. V tomto období sa v meste rozvíjali kultúra, vzdelanosť a náboženstvo. V Bachmute sa narodili alebo pôsobili významné osobnosti ako spisovateľ Marko Vovčok, básnik Ivan Franko, historik Mychajlo Hrushevskyj či politik Pavlo Skoropadskyj.
Novodobá história Bachmutu
V 20. storočí sa Bachmut stal súčasťou Ukrajinskej SSR v rámci Sovietskeho zväzu a jeho názov bol zmenený na Artemivsk podľa sovietskeho revolucionára Fjodora Sergejeva, známeho ako Artjom. V tomto období sa v meste rozvinul chemický priemysel založený na miestnych zdrojoch soli, vápna a koksu. V meste sa tiež nachádzali kovospracujúci a ľahké priemysly. V Bachmute pôsobili rôzne vzdelávacie a kultúrne inštitúcie ako inštitút soľného priemyslu, rôzne technické školy a medicínska, pedagogická a hudobná škola.
V roku 2016 sa mesto vrátilo k svojmu pôvodnému názvu Bachmut v rámci procesu dekomunizácie na Ukrajine.
Súčasnosť
Pred ruskou inváziou v roku 2022 bolo mesto pokojné a prosperujúce, s populáciou okolo 70 000 obyvateľov. Bolo známe svojou veľkou soľnou baňou, ktorá je najstaršou a najväčšou na Ukrajine. V meste sa tiež nachádzala obrovská vináreň, ktorá vyrábala víno z hrozna pestovaného na okolitých svahoch. V meste sa nachádzali pamiatky ako kostol svätého Mikuláša z 18. storočia, múzeum histórie a kultúry Donbasu a pamätník obetiam Holodomoru – hladomoru spôsobeného Stalinom v 30. rokoch 20. storočia.
Bachmut bol tiež mestom s rozvinutým športovým a spoločenským životom. V meste pôsobil futbalový klub FC Avanhard Bachmut, ktorý hral v druhej najvyššej ukrajinskej lige a mal svoj štadión s kapacitou 12 000 divákov. V meste sa tiež konali rôzne festivaly, koncerty a výstavy, ktoré priťahovali návštevníkov z celého regiónu.
Bachmut počas mieru (zdroj: Viacheslav Ustymenko)
Bachmut bol teda mestom s hrdosťou a potenciálom, ktoré si užívalo mier a prosperitu predtým, než sa stalo jedným z najkrutejších bojísk vojny medzi Ukrajinou a Ruskom.
Bachmut a vojna
Prvýkrát sa v rámci súčasného konfliktu Ruska a Ukrajiny bojovalo o mesto Bachmut už v roku 2014. Vtedy ešte Artemivsk prehlásili proruskí separatisti hneď na začiatku invázie za súčasť svojho teritória. Ukrajinská armáda mesto oslobodila spolu s obcou Družkivka 7. júla 2014.
Boje o Bachmut začali opäť v máji 2022, keď ruské sily začali ostreľovať mesto zo smeru od obce Popasna. Hlavný útok sa začal 1. augusta, keď ruské sily postúpili z Popasnej po ústupe ukrajinských síl z tohto frontu. Hlavnú útočnú silu tvorili najatí žoldnieri z ruskej paramilitárnej organizácie Wagner Group, podporovaní pravidelnými ruskými vojakmi a separatistickými elementmi DNR a LNR.
Rusko nasadilo obrovské vojenské zdroje do dobytia mesta. Západné odhady hovoria, že v okolí Bachmutu bolo zabitých alebo zranených 20 000 – 30 000 ruských vojakov. Prečo taká intenzita? Kremeľ potreboval zaznamenať úspech, aj keď len symbolický. Od leta, keď ruské sily obsadili mestá ako Severodonetsk a Lysyčansk ubehlo v tej dobe už veľa času a rusi nezaznamenali v podstate žiadny ďalší úspech. Odvtedy boli ich územné zisky len postupné a pomalé. Z tohoto dôvodu Rusko potrebovalo nejaký symbolický úspech, ktorý by predalo prokremeľským propagandistom doma. Mesto Bachmut sa pre Rusko stalo symbolom potreby víťazstva a pre Ukrajinu symbolom odhodlania brániť svoju zvrchovanosť.
Ruskí velitelia tiež chceli obsadiť Bachmut z vojenských dôvodov. Verili, že by im obsadenie mesta mohlo poskytnúť odrazový mostík pre ďalšie územné zisky. Ako britské ministerstvo obrany poznamenalo v decembri 2022, dobytie mesta by „potenciálne umožnilo Rusku ohroziť väčšie mestské oblasti Kramatorska a Slovjanska“.
Ďalším aspektom je skupina Wagnerových žoldnierov, ktorá je tu hlavnou útočnou silou. Jej líder Jevgenij Prigožin stavil svoju povesť a povesť svojej súkromnej armády na dobytie Bachmutu. Veril, že ukáže, že jeho bojovníci sú lepší ako pravidelná ruská armáda. Najal tisíce odsúdených a hádže ich vo vlnách na ukrajinskú obranu, väčšinu z nich samozrejme na smrť. Taktika Wagnerovcov v Bachmute vyzerá asi takto: Wagnerovci idú v malých skupinách, ktoré ničí ukrajinská obrana paľbou z automatických zbraní. Následne sa rusi snažia zistiť pozície obrancov a keď sa im to podarí, strieľajú po nich artilériou.
Ukrajina sa rozhodla brániť mesto za každú cenu, aby zabránila jeho obkľúčeniu a izolácii od zvyšku krajiny. Ukrajinskí velitelia tiež chceli udržať morálku svojich vojakov a civilistov a ukázať svetu svoju odolnosť proti ruskej agresii.
Boje o Bachmut sa ešte viac zintenzívnili v novembri 2022, keď útočné ruské sily boli posilnené jednotkami presunutými z Chersonského frontu spolu s novozverbovanými regrutmi. V tom čase sa frontová línia premenila na pozicionálnu zákopovú vojnu, pri ktorej obe strany utrpeli vysoké straty bez akýchkoľvek významných postupov.
Pomocou ľudských vĺn tvorených bývalými odsúdenými Wagnerove jednotky postupne získavali terén, do februára 2023 obsadili územie na severe a juhu Bachmutu a hrozilo obkľúčenie, čo prinútilo ukrajinské sily pomaly ustupovať do mesta a bitka sa premenila na divokú mestskú vojnu.
V marci 2023 ruské sily obsadili východnú polovicu mesta až po rieku Bakhmutka a pokračovali v postupe do Ukrajinou kontrolovanej časti Bachmutu.
Intenzita bojov v Bachmute a jeho okolí je porovnateľná s tými z Prvej a Druhej svetovej vojny.
Ruské sily dobyli Bachmut 20.5.2023.
