V minulom diele sme po návšteve Kuršskej Kosy opustili Litvu. Cesta to bola náročná, ale napriek tomu sme sa s dobrým medzičasom dostali do kempu v Rige. Dnes si môžete prečítať ako sme strávili deň v hlavnom meste Lotyšska.
Je 16. júna – štvrtý deň tripu okolo Škandinávie. Ráno prebieha klasická rutina – káva, raňajky („skvelé“ cestoviny uvarené ešte predchádzajúci deň), sprcha a zbalenie stanu. Plán bol stráviť väčšinu dňa v Rige a poobede vyštartovať smerom do estónskeho Talinu. Po odjazde z kempu sme zamierili do centra Rigy a vďaka dobrej polohe kempu netrvalo dlho kým sme tam dorazili. Zaparkovali sme v centre, kúsok od najväčšej rieky Lotyšska – Západnej Dviny (známa tiež pod menom Daugava).
Historické centrum Rigy
Situácia je dobrá – je asi desať hodín ráno, počasie krásne, zároveň nie je veľmi horúco a ani turistov v meste nie je veľa. Začíname teda obhliadku a míňame prvé historické budovy.
Vermanes park
Alebo tiež Záhrada Vermanes je v súčasnosti najstarší verejne prístupný park v Rige. Je to miesto, ktoré by ste určite nemali vynechať, pokiaľ sa nachádzate v Rige. Je kúsok od Starého mesta. My sme cestou do parku míňali aj známy Monument Slobody, ktorý je pamätníkom na vojakov, ktorí položili svoje životy počas Lotyšskej vojny za nezávislosť.
Deň postúpil a okolo obeda bolo už aj v severne položenej Rige dosť teplo. Preto sme boli radi keď sme sa ocitli v tieni, pod krásnymi starými stromami Vermanes Parku.
Ako v celej Rige, tak aj vo Vermanes Parku nájdete mnoho sôch a krásnych fontán.
Dom Čiernohlavcov
Ako sme sa vracali späť z Vermanes Parku k autu zaparkovanému pri Daugave, prechádzali sme opäť Starým Mestom. Jednou z najznámenších budov Rigy je Dom Čiernohlavcov. Prvýkrát uzrela svetlo sveta táto významná budova v 14. storočí. Slúžila ako sídlo Bratstva Čiernohlavcov, čo bol cech germánskych obchodníkov a majiteľov lodí. Dom Čiernohlavcov bol zbombardovaný v roku 1941 a to, čo sa zachovalo zdemolovali Sovieti v roku 1948.
Súčasný Dom bol vystavaný odznova v rokoch 1995 – 1999.
Múzeum KGB
Po tom, čo sme navštívili Staré Mesto Rigy, Vermanes Park a k tomu sme videli kopu krásnych budov, sôch a objektov, o ktorých sme ani netušili, že existujú, ostával už len posledný cieľ v Rige a tým bolo múzeum KGB. Sadli sme teda do auta a zadali do navigácie vygúglenú adresu. Navigácia ukazuje nie veľmi ďaleký cieľ, tak teda ideme. Múzeum je naozaj neďaleko od Starého Mesta, od parkoviska pri Daugave nám to autom trvalo asi 15 minút. Jediný problém bol nájsť vhodné parkovacie miesto na ulici – aj kvôli tomu, že na ulici, na ktorej sa múzeum nachádza, v čase našej návštevy prebiehali nejaké práce. Po niekoľkých minútach sme však zaparkovali a presunuli sa horúcou júnovou Rigou k múzeu. Po príchode na danú adresu hľadíme na budovu s nápisom „Exhibition – History of KGB Operations in Latvia“, ale nevidíme žiadny vchod. Pri dôkladnejšom skúmaní nachádzame nenápadné dvere na rohu budovy s otváracími hodinami. Aj keď nebola možnosť, že by toto nebol vchod (žiadne iné dvere tam totiž neboli), trochu som sa pri otváraní ostýchal. Dvere totiž fakt vyzerali ako nejaký bočný vchod, prípadne vchod pre zamestnancov. Keď totiž vstupujete do múzea, čakáte väčšinou neprehliadnuteľné dvere, presklený vchod ovládaný fotobunkou, alebo niečo podobné. Tu však nič také nenájdete. Namiesto toho len malé drevené dvere bez okienka a zbytočných nápisov. Hneď po vstupe som ale zistil, že presne tak to má byť. Už samotné dvere, tak ako aj následne celý interiér dýchajú atmosférou minulého storočia keď komunizmus a jeho predĺžené pazúry – KGB ovládali celý Sovietský zväz.
Milým prekvapením bolo vstupné zdarma. Platíte len za prípadnú tour s doprovodom.
Vďaka exhibícii nahliadnete do života nevinných ľudí, ktorým KGB skrížila cesty najhorším možným spôsobom – buď ich väznila alebo zabila.
Návštevu tohto múzea odporúčam každému kto sa v Rige ocitne. Zverstvá tohoto typu si treba pripomínať neustále. Pre bližšie a aktuálne informácie o múzeu navštívte jeho oficiálnu stránku http://okupacijasmuzejs.lv/en/.
Cesta na sever
Po cca hodinovej návšteve múzea sme sadli do auta a definitívne vyrazili ďalej na sever – smer Talin.
Pobaltie je rovinaté, ale krásne zároveň. Hlavný ťah z Rigy do Talinu bola kvalitná cesta a jedinou zástavkou nám bola osudná benzinka na Lotyšsko – Estónskych hraniciach. Na Pobaltí, tak ako aj v celej Škandinávii sú veľmi rozšírené automatické benzínové pumpy. To znamená, že vy zaplatíte, prípadne si necháte rezervovať ľubovoľnú čiastku na platobnej karte, natankujete a pumpa vám stiahne z karty sumu, za ktorú ste tankovali. V prípade, že ste platili hotovosťou a hodili ste do automatu napr. 80€ ako ja, natankovali ste za 50€ ako ja, na konci tankovania vám má pumpa vydať 30€. Tak ako mne. Mala vydať, len škoda, že nevydala. Návšteva reštaurácie na pumpe mi nepomohla, „milá“ pani z poza pultu mi povedala, že mám zavolať prevádzkovateľovi pumpy, keďže reštaurácia a pumpa sú iná firma. Avšak vzhľadom na to, že to posledné, na čo som mal chuť bolo vybavovať sa s nejakým Lotyšom po telefóne a následne naňho čakať pri pumpe, radšej som s ťažkým srdcom 30€ obetoval a prekročením hraníc s Estónskom som túto zlú skúsenosť vypustil z hlavy. Raz musela prísť aj zlá skúsenosť a toto bola ona. Mohlo to byť aj horšie :).
Zvyšok cesty do ďalšieho kempu prebiehal takmer bez problémov, jediným zádrheľom bolo, že som nevedel presnú adresu kempu. Kemp sa mal nachádzať niekde pred Talinom, preto som niekde pred Talinom zastavil na pumpe a rozhodol sa zistiť, kam to vlastne ideme. Po asi polhodinovej pauze a pátraní na internete som usúdil, že mám správny cieľ a tak sme pokračovali v ceste. Skutočne to tak bolo, kemp sa nachádzal na okraji mestečka Saue. Ako sme sa presúvali okrajovými uličkami, narazili sme na ceduľky, ukazujúce smer nášho kempu. Tak sme asi o siedmej večer dorazili do kempu Vanamõisa Caravanpark. Poloprázdny kemp pôsobil trochu zvláštne, žiadne stromy nás taktiež nepotešili, ale všetko má jednoduché vysvetlenie. Kemp bol otvorený len nedávno, preto ešte nie je veľmi známy a ani stromy zatiaľ nevyrástli :). Výhodou sú nové sociálne zariadenia a čistota všade vôkol.
Toľko k štvrtému dňu. Ďalší diel bude o návšteve ďalšieho hlavného pobaltského mesta – podľa mňa najkrajšieho – o Taline.
