Tallinn, ašpirant na najkrajšie mesto Pobaltia – Škandinávia autom #5

Naposledy sme so sestrou navštívili Rigu a večer zaparkovali v kempe pri Tallinne. Plán pre piaty deň tripu po Škandinávii autom bola návšteva hlavného mesta Estónska – Tallinnu.

Po rannej rutine, ktorá obnáša raňajky, kávu, sprchu a balenie vecí sme sedeli v aute a opäť to vyzeralo na horúci deň. Včerajšok v Rige bol regulérny letný deň, napriek tomu, že sa nachádzame na severe Európy a je ešte len polovica júna. Deň bol teda horúci, ale noc zatiaľ najchladnejšia, akú sme na tomto tripe zažili. Pomaly to bude chcieť na noc nahadzovať ďalšie vrstvy…

Naštartoval som auto a vydali sme sa smerom k televíznej veži pri Tallinne. V rannej špičke sme prechádzali kvalitnými cestami hlavného mesta Estónska, avšak keď sme prechádzali centrom, trochu sme sa zamotali. Navigácia nás totiž navigovala do uličky, ktorá bola práve rozkopaná a totálne neprejazdná, o čom navigácia očividne netušila. Chvíľu som si išiel po svojom, až navigácia konečne usúdila, že trasu prepočíta a zadala nám novú, mimo uličky, od ktorej sme aj tak boli už poriadne ďaleko. Talinská TV veža sa nachádza na severovýchode mesta, my sme boli ubytovaní na juhozápade. Preto sme cestou k veži prechádzali cez mesto. Návšteva mesta bola ale na pláne až po veži, toto bola len taká ochutnávka.

Tallinna Teletorn

314 metrovú vežu samozrejme vidíme už z niekoľkých kilometrov, ale pri príjazde sme aj tak na prvýkrát netrafili parkovisko :). Našťastie otočka na nesprávnom parkovisku a vrátenie sa späť o zanedbateľných pár desiatok metrov situáciu vyriešilo a cca 10:20 sme boli pod ňou.

Tallinna Teletorn
Tallinna Teletorn – Tallinnská televízna veža

Naozaj monumentálna stavba, ktorá so svojimi 314 metrami je najvyššou v Tallinne a treťou najvyššou v Estónsku. Slečna v stánku s veľkými nápismi „TICKETS“ a vyobrazenými cenami lístkov nám povedala, že lístky sa kupujú priamo vo veži. Dobre teda. Prešli sme do veže, lístky sa predávali na druhom poschodí – človek sa tam dostane priamo z parkoviska pešo. Vstupné do veže pre dospelého je 10€, pokiaľ si chcete pozrieť aj exhibíciu, tak 12€. Na vrchu ste v priebehu pár sekún vďaka výťahu, v ktorom na obrazovke presne uvidíte kde sa práve nachádzate.

Tallinna Teletorn elevator
Výťah na Tallinnskú TV vežu

V čase našej návštevy bola vo veži výstava „Domáce šaty a zástery žien sovietskej éry“. Výstavy sa ale samozrejme obmieňajú.

Hlavným dôvodom našej návštevy ale nebola výstava. Tým dôvodom bol výhľad z najvyššej stavby Tallinnu, odkiaľ máte celé Estónsko ako na dlani.

Posúďte sami.

Tallinna Teletorn View
Výhľad z Tallinnskej TV veže – Estónsko na dlani

Všimnite si množstvo lesov, ktoré nielen Estónsko, ale aj celé Pobaltie pokrývajú.

Z vnútra veže je výhľad 360 stupňový, pri oknách sú šípky, ktoré ukazujú na zaujímavosti a atrakcie, ktoré môžete zhora vidieť (napr. Botanická záhrada v Tallinne), na koberci je zas vyznačené, ktorým smerom a ako ďaleko sú niektoré svetové mestá.

Tallinna Teletorn Distances
Vzdialenosti svetových metropol od Tallinna Teletorn

Keď sme sa nasýtili výhľadov spoza okien, vyšli sme ešte von, no a po posledných cvaknutiach fotoaparátov sme nastúpili do toho úžasného výťahu smerom dole. Posledné okukovačky zospodu a zavelil sa smer Tallinn – centrum.

Tallinn – Staré mesto

Centrum Tallinnu – Staré mesto bol náš hlavný cieľ v Estónsku. Snažiť sa popísať všetky pamiatky mesta by vydalo na poriadne hrubú knihu, podelím sa preto len o to najdôležitejšie.

V prvom rade musím povedať, že ma Tallinn veľmi prekvapil. Nevedel som o ňom takmer nič. Viem, že Estónsko je východoeurópskym tigrom, ale to sa týka skôr budúcnosti krajiny. Naozaj som nemal ani najmenšie tušenie, že ich hlavné mesto je tak preplnené históriou a kultúrou. Prechádzali sme sa tu krásnymi úzkymi uličkami, míňali sme nespočetné množstvo sôch a historických budov. História dýcha naozaj z každého kúta.

Po príjazde do centra sme zaparkovali priamo v prístave odkiaľ nám mal poobede ísť trajekt do Helsiniek. Túto možnosť som zvolil preto, lebo do prístavu musíme poobede ísť tak či tak a prístav je veľmi blízko od Starého mesta aj pokiaľ idete pešo. Je to naozaj naskok.

Tallinn Old Town
Príchod do Starého mesta smerom od prístavu
Tallinn Old Town
Široké námestia striedajú uzučké uličky

V Starom meste som nemal žiadny konkrétny cieľ (OK, tak jeden bol – kopec Toompea) a ani mi nechýbal. Stačilo mi prechádzať sa tými krásnymi historickými ulicami a vnímať tunajšiu atmosféru. Z pobaltských miest toto bolo subjektívne najturistickejšie, ale vzhľadom na to, koľko krás Tallinn ponúka je tu turistov stále málo. Celkovo je Pobaltie určite turisticky podceňované, čo verím, že sa v nasledujúcich rokoch zmení.

Pri našej prechádzke centrom sme zrazu zaregistrovali ruch a množstvo ľudí, sústredených na Radničnom námestí. Keď sme sa preplietli do centra ruchu, zistili sme, že sa jedná o nejaký folklórny festival. Ochutnali sme miestne dobroty, pozreli sa na vystúpenie v estónskych ľudových krojoch a opäť o niečo viac nasýtení atmosférou Estónska sme pokračovali ďalej. Neskôr sme vygooglili, že sa jednalo o Ava lava, Tallinn, čo je festival, v ktorom sa postupne v priebehu niekoľkých dní predstavia jednotlivé časti/kraje Estónska. Na festivale uvidíte ich kroje, tance a ochutnáte ľudové jedlo.

 

Ava Lava Tallinn
Ava lava, Tallinn – folklórny festival, ktorý sa koná každoročne v Estónskom Tallinne

Ak mám byť úprimný, absolútne tým folklóristom nezávidím tancovanie v krojoch v 30-stupňových horúčavách.

Toompea Hill

Toompea Hill Tallinn

Ako som už spomenul, jediná konkrétna „atrakcia“ v Tallinne, ktorú som chcel vidieť bola Toompea Hill, čiže Katedrálny kopec. Ide o dominantu hlavného mesta. Na vrchu stojí hrad, ktorý bol postavený v roku 1217 Dánmi. Hrad má dnes barokovú podobu, časť slúži ako kláštor. Na kopci tiež nájdeme estónsky parlament, najstarší kostol v Estónsku – Toomkirk, ale hlavne sa odtiaľto pokocháme krásnymi výhľadmi na Tallinn, mestský prístav a more.

Toompea Hill Tallinn
Výhľad z kopca Toompea

Trajekt Tallinn – Helsinki

Po prechádzke letným Tallinnom (znie to neuveriteľne, ale v meste sa teplota šplhala cez 30°C) sme sa pobrali do prístavu, kde sme nakúpili ešte nejaké zásoby. Následne sme strávili čas v aute čakaním na trajekt a po úspešnom nalodení sa prišiel zlomový moment prekročenia Fínskeho zálivu a pocit, že „už sme fakt dosť ďaleko od domu“ :).

Cesta trajektom bol zatiaľ jeden z najhorších zážitkov na tomto tripe. Zozačiatku, kým sme boli na palube to bolo fajn. Zaujímave bolo ako prišiel pán (niečo na štýl SBS) a začal všetkým na palube brať akýkoľvek alkohol, ktorý práve konzumovali. Samozrejme, že to vyvolalo pár hádok, ale pravidlá sú pravidlá a tu bolo očividne zavedené pravidlo, že na palube sa alkohol nekonzumuje.

Ako sa loď rozbehla a vzdialila od brehu, vietor sa zdvihol až do tej miery, že na palube sa takmer nedalo vydržať. Prešli sme teda do vnútra lode kde sa to točilo hlavne okolo alkoholu. Fíni (a celá Škandinávia) majú totiž alkohol nesmierne predražený a výletmi na trajekty si zabezpečujú prístup k nemu za lepšiu cenu. Za prvé sa tu dobre ožerú a za druhé si nakúpia zásoby aj domov. Ožrani ma fakt vytáčajú a oni v kombinácii s nudou na lodi zo mňa fanúšika trajektov rozhodne nespravili.

A sme vo veľkomeste

Po prejdení všemožných odľahlých oblastí v Pobaltských krajinách, po prejdení dedín a rôznych malých miest sme približne po dvoch hodinách na trajekte boli v doteraz najväčšom meste nášho tripu – v Helsinkách. Po vylodení sme nachvíľu zaparkovali na veľkom parkovisku v prístave, kde sme nastavili navigáciu na náš ďalší kemp. Kemp sa nachádzal 20km od Helsiniek v meste Espoo. Navigácia nás tam bez problémov dostala, nasledoval štandardný postup – check-in, nájdenie vhodného miesta, postavenie stanu a spánok po ďalšom náročnom dni.

Plán pre ďalší deň znel – prehliadka Helsiniek, prespanie opäť v Helsinkách a odchod až nasledujúci deň ráno. Času bolo teda na rozdávanie, čo sme s ním spravili sa dozviete v ďalšom diely seriálu o ceste po Škandinávii autom.