Slovensko vs Slovinsko – prečo tak podobné názvy?

Slovensko, Slovinsko. Krajiny s takmer rovnakým menom. V názvoch rozdiel len jednej samohlásky, ale v polohe rozdiel stoviek kilometrov. Následky tejto podobnosti siahajú tak ďaleko, že zamestnanci Slovenskej a Slovinskej ambasády sa musia raz mesačne stretnúť aby si vymenili nesprávne doručenú poštu.

Krajiny si mýlia dokonca aj významní predstavitelia iných krajín. George W. Bush sa raz vyjadril: „Jedinú vec, ktorú o Slovensku viem som sa dozvedel z prvej ruky od vášho ministra zahraničných vecí, ktorý navštívil Texas.“. Texas v skutočnosti navštívil minister zahraničných vecí Slovinska, nie Slovenska. Bývalý taliansky premiér Silvio Berlusconi na tlačovej konferencii v Ríme uvítal Slovinského premiéra Antona Ropa so slovami „Som veľmi rád, že tu dnes môžem byť s premiérom Slovenskej republiky…“.

Obe dnes samostatné krajiny boli kedysi súčasťou inej, dnes už neexistujúcej krajiny. V prípade Slovenska to bolo Československo, v prípade Slovinska Juhoslávia.

Pôvod názvov Československo a Juhoslávia

Československo

Na mieste, kde sa dnes nachádza Česko a Slovensko sa do začiatku 20. storočia nachádzalo Rakúsko-Uhorsko. Idea spojenia Česka a Slovenska sa začala objavovať koncom 19. a začiatkom 20. storočia. Oba národy mali pod nadvládou Rakúsko-Uhorska pocit, že sú utláčané a chceli získať vlastnú národnú identitu. V Česku sa toto prejavilo ako České národné obrodenie počas 19. storočia. Po 1. svetovej vojne a zániku Rakúsko-Uhorskej monarchie vznikla 28. októbra 1918 prvá Československá republika. 14. novembra 1918 bol za prezidenta zvolený Tomáš Garrigue Masaryk.

To už ale trochu odbočujeme od témy… Názov Československo je pochopiteľne odvodený od národov, ktoré tu žijú – Češi a Slováci. Ako presne získali Češi svoje označenie je nejasné, legenda však hovorí o Praotcovi Čechovi, ktorý priviedol svoj ľud na územie Česka. Po ňom sa podľa legendy nazvalo územie, aj národ, ktorý tu žije.

Označenie „Slovák“ pochádza z praslovanského Sloven/Slovien. Československo existovalo s výnimkou obdobia 2. svetovej vojny 74 rokov. Po rozdelení Československa v roku 1992/1993 vzniklo Česko a Slovensko, dve krajiny pomenované podľa národov, tu žijúcich.

Juhoslávia

Pojem Jugoslavija pochádza zo Srbochorvátčiny. Pojem „jug“, označujúci svetovú stranu juh a „slavija“, územie Slovanov. Jugoslavija teda označovala územie južných Slovanov.

Myšlienka zjednotenia južných slovanských národov siaha až niekde do 17. storočia. Po skončení 1. svetovej vojny v roku 1918 sa toto stalo realitou a vzniklo Kráľovstvo Srbov, Chorvátov a Slovincov. Už o jedenásť rokov neskôr prevzal moc nad krajinou kráľ Alexander I., nastolil diktatúru a zmenil názov na Kráľovstvo Juhoslávie.

Juhoslávia sa v roku 1991 za mohutných politických otrasov rozpadla a vzniklo 6 (7) nových štátov – Chorvátsko, Bosna a Hercegovina, Macedónsko, Čierna Hora, Srbsko (Kosovo) a Slovinsko. Príčiny a udalosti, ktoré s rozpadom Juhoslávie súvisia by vydali na samostatný článok. V tomto článku nám ale ide o názvy Slovenska a Slovinska, preto tieto udalosti nebudeme dopodrobna rozoberať.

Jazero Bled, Slovinsko
Jazero Bled, Slovinsko (foto Joe Parks)

Slovensko, Slovinsko – ako to teda je?

Čo sa teda týka Slovinska, svoje meno nadobudlo podobným spôsobom ako Slovensko, čiže od národov, ktoré v daných krajinách žijú, v prípade Slovinska Slovinci. Označenie „Slovinec“ pochádza zo slovinského „Slovenec“. Názov Slovinsko sa začal používať v 19. storočí, kedy sa dostával do povedomia verejnosti vplyvom slovinských nacionalistov.

Vzťah Slovensko – Slovinsko z pohľadu názvov krajín sa teda odvíja od toho, že oba národy mali v praslovanskom jazyku rovnaké označenie – Slovieni (len v slovenčine došlo v 15. storočí k zmene koncovky v mužskom rode podstatného mena na Slov -ák). Okrem toho boli krajiny minimálne do konca stredoveku bezprostrední susedia (pôvodné slovinské územie siahalo na severe až po Dunaj). Slovensko a Slovinsko majú k sebe teda oveľa bližšie ako by sa mohlo zdať a myslím, že ani samotní obyvatelia týchto dvoch krajín si to väčšinou neuvedomujú.